Dvojhodinová plavba po Milford Sound je naozaj o šťastí. Pred odchodom som bol trochu nervózny, pretože toto miesto je známe častými dažďami, prší tu viac ako dvesto dní v roku, takže jasné počasie nie je samozrejmosťou. Keď sa loď pomaly vzďaľovala od prístavu a ja som videl, ako slnko preniká cez mraky a súčasne sa objavuje modrá obloha a hory, nemohol som si v duchu nepovedať: „Ďakujem, Bože, za tvoje požehnanie.“ Celá plavba trvala asi dve hodiny, ale každá minúta bola ako sledovanie prírodného dokumentu naživo. Tmavomodrá a smaragdovo zelená voda sa trblietala na slnku; vysoké útesy po oboch stranách sa zarezávali priamo do mora a vrstvy hôr sa tiahli do diaľky. Keď sa loď pomaly priblížila k vodopádu, vodná hmla sa rozptýlila v slnečnom svetle, akoby rozsypala jemný lesk. Ten šok nebol len o veľkoleposti, ale o pocite malosti a úcty, keď ste obklopení prírodou. Najklasickejšie vrcholy vyzerali obzvlášť trojrozmerne na pozadí modrej oblohy, oblaky sa vznášali po úbočiach hôr, scéna bola taká krásna, že bola takmer neskutočná. Novozélandská vlajka na korme viala vo vetre, vlny na mori kontrastovali s horskou scenériou v diaľke, v tej chvíli sa človek naozaj zastaví a naplno pocíti silu tejto krajiny. Mnoho ľudí hovorí, že vodopády v Milford Sound sú počas daždivých dní početnejšie a veľkolepejšie; ale vidieť takýto jasný výhľad a ostré horské línie za dobrého počasia je rovnako vzácne. Táto cesta mi dala hlboko pocítiť – na návštevu Milford Sound naozaj potrebujete trochu šťastia. A keď sa objaví dobré počasie, ten pocit sa nekonečne zväčší. Dvojhodinová plavba sa rýchlo skončila, ale tá modrá obloha, ten vodopád, ten vrchol, zostanú v pamäti dlho. Vďaka počasiu za to, že nám poskytlo dokonalé okno, vďaka ktorému sa táto plavba po fjorde stala najčistejšou a najúžasnejšou scénou celej cesty.